Ľuboslav Moza
Efemérne poryvy lásky
Po nespočetných rokoch (slovom tridsať) venovaných urputnému bádaniu ženskej mysle a konania, pocítil ťažko poznačený Dr. Warlenheim, stále nedosahujúci túžené pochopenie, potrebu utiekať sa k umeniu. Popri navštevovaní hodín maľby na Základnej umeleckej škole Pastelka sa okrem skladania jambických veršov venoval i klasickej hudobnej kompozícii. Rôznosť umeleckých prejavov mu pomohla očistiť sa od reziduí kalných sedimentov zatrpknutosti z neúspechu vo feminológii. Po namaľovaní rozmerného plátna znázorňujúceho abstrakciu pod názvom Suka nepriamo nadviazal na neobarokovú anonymnú skladbu Nádej zomiera posledná chmúrnym nokturnom Už zomrela. Napokon však predsa odložil štetec, brko a taktovku a opäť sa ponoril do temných vôd feminológie.